Zlaté riešenie menového kolapsu?
Viete, že zlato zachránilo ekonomiku USA už dvakrát? Ak sa nakoniec americké elity rozhodnú použiť toto riešenie, bude to znamenať obrovský skok v cene zlata.
Aký je dôvod, aby toto riešenie USA použili? Spojené štáty americké sú beznádejne zadĺžené. Ekonómovia Ken Rogoff and Carmen Reinhartová preskúmali historické záznamy a zistili, že zadĺženie štátu na úrovni 90% HDP je zlomom – je hranicou, za ktorou už nasleduje len menový kolaps.
Dlh USA prudko narástol v dôsledku opatrení proti koronavírusu. Kým na začiatku roka bol okolo 105% HDP, dnes sa nachádza na úrovni 130% HDP. Na tejto úrovni zadĺženosti sa pri normálnych úrokových sadzbách vynakladá väčšina (viac ako 50%) príjmu štátu na splácanie dlhu a len menej ako polovica slúži na zabezpečenie služieb štátu ako napr. výplatu učiteľov, policajtov a obnovu ciest.
Centrálni bankári sa snažili rozpumpovať ekonomiku tlačením peňazí, s cieľom vyvolať infláciu na úrovni aspoň 2%, ale tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť v žiadnej z vyspelých krajín. Väčšina novovytvorených peňazí končí na účtoch centrálnych bánk s cieľom získať aspoň aké-také úroky.
Ak sa nepodarí rozpumpovať infáciu, tak americký dolár skončí bankrotom – neschopnosťou USA splácať svoje dlhy.
Takže existuje nejaké riešenie?
Vyspelé štáty vyskúšali okrem menových nástrojov aj znižovanie daní, stimulačné fondy, ochranné clá, ale účinky týchto opatrení sú tak pomalé, že ich v pomere k neustále sa zhoršujúcej ekonomickej situácii nevidno. Ako nedávno upozornil ekonóm Jim Rickards, existuje jeden trik, ktorý rozpúta infláciu za 15 minút. Presne toľko trvá zasadanie rady guvernérov americkej centrálnej banky FED, na ktorom len raz zdvihnú ruky a odhlasujú novú menovú politiku: zmenu ceny zlata na povedzme 5.000 dolárov za uncu.
Ako by to fungovalo v praxi?
FED by začal na trhu obchodovať so zlatom. Napríklad pri cene 4.950 dolárov by nakupoval a pri cene 5.050 dolírov by predával investičné zlato.
Zmena ceny z 1.950 na 5.000 dolárov za uncu je masívna devalvácia dolára, ktorá by v okamihu spôsobila rast cien prakticky všetkých tovarov – masívnu infláciu.
Myslíte si, že to nie je možné?
Tento trik použili USA dvakrát za posledných 80 rokov.
Prvýkrát to bolo v roku 1933, keď prezident Franklin Roosevelt nariadil zvýšenie ceny zlata z 20,67 USD za uncu na 35,00 USD za uncu, čo predstavuje takmer 75% nárast ceny zlata v dolároch.
Urobil to preto, aby prelomil defláciu veľkej hospodárskej krízy, a fungovalo to. Ekonomika v rokoch 1934-36 silne rástla.
Druhýkrát to bolo v 70. rokoch, keď Nixon ukončil prevod amerických dolárov na zlato obchodnými partnermi z USA. Nixon nechcel infláciu, ale ona prišla.
Zlato sa za menej ako deväť rokov zvýšilo z 35 dolárov za uncu na 800 dolárov za uncu, čo predstavuje nárast o 2 200%. Inflácia v amerických dolároch bola v rokoch 1977-1981 viac ako 50%. Hodnota dolára sa za tých päť rokov znížila na polovicu.
Ako by za týmto trikom znížil dlh USA?
Momentálne má zlatý certifikát Fedu na zlato americkej vlády v džaní FEDu 42,22 USD za uncu. To sa ani zďaleka nezhoduje s cenou zlata 5.000 dolárov za uncu.
Teraz by ministerstvo financií mohlo vydať Fedu nový zlatý certifikát na 8 000 ton zlata ministerstva financií za 5.000 dolárov za uncu. Mohli by vziať cenu 5.000 dolárov, odčítať oficiálnu cenu 42,22 dolárov a rozdiel znásobiť o 8 000 ton. Okamžite by získali 1.269 milárd dolárov.
Inými slovami, ministerstvo financií mohlo vydať Fedu zlatý certifikát na 8 000 ton vo Fort Knox za 5.000 dolárov za uncu a povedať Fedu: „Dajte nám rozdiel viac ako 42 dolárov za uncu.“
Nie je to fantázia. Robilo sa to dvakrát. Stalo sa to v roku 1934 a opäť to bolo v roku 1953 Eisenhowerovou správou. Mohlo sa to urobiť znova. Nevyžaduje si to legislatívu.
Zvážila by vláda zlatý trik, ktorý som práve opísal? Neviem.
Skutočnou správou však je, že riešenia súčasnej úrovne dlhu sú inflačné. To znamená preceniť dolár buď prostredníctvom vyššej ceny zlata, alebo označiť zlato na trhu a dať vláde peniaze.
Celý text článku si môžete stiahnuť tu Alert október 2020.