Záplava peňazí a jej dôsledky
Medzi ekonómmi panuje zhoda, že súčasná činnosť centrálnych bánk (monetárna politika) sa skončí zle avšak vôbec nepanuje zhoda v konkrétnych prejavoch poslednej fázy. Koncovka v odborných článkoch nazývaná anglickým slovným spojením end-game môže mať inflačnú, deflačnú alebo aj stagflačnú podobu. Ktorá z nich je najpravdepodobnejšia?
Bývalý guvernér Americkej centrálnej banky FED Alan Greenspan bol kritizovaný za monetárnu politiku FEDu, ktorou zahladil dôsledky spľasnutia bubliny vyvolanej vysokými cenami technologických akcií. Ako sa ekonómovia učia na začiatku svojho štúdia, je striedanie období rastu a poklesu normálnou súčasťou hospodárskeho cyklu a aj pokles má svoju dôležitú úlohu. Obdobie poklesu má očistnú funkciu – odstraňuje z trhu všetky firmy, ktoré sú neefektívne buď preto, že majú zlý manažment alebo preto, že o produkty alebo služby danej firmy už nie je taký záujem, aký býval niekedy. A práve Alan Greenspan znížením úrokových mier síce krízu prekonal, ale očistná funkcia sa nikdy neobjavila. Mnohé choré spoločnosti prežívajú dodnes.
Finančná kríza v roku 2008
Trhliny v ekonomike sa prejavovali už v roku 2007 a v roku 2008 sa objavili prvé hmatateľné problémy – Bear Stearns skolaboval 16.marca 2008 a Lehman Brothers 15. septembra 2008. Vtedajší guvernér FEDu Ben Bernanke a aj George W. Bush mali 25. septembra stretnutie s prezidentskými kandidátmi Barackom Obamom a Johnom McCainom, kde sa dohodli, že nedopustia krachy ďalších systémovo dôležitých finančných spoločností. Vznikol plán, ktorý začali súčasne realizovať FED a vláda USA, ktorý pozostával zo zníženia úrokov, kvantitatívneho uvoľňovania a fiškálneho stimulu (pôžičky a dary firmám, bankám, štátnym inštitúciám) od vlády USA. Úroky aj finančný stimul boli očakávané kroky, ale kvantitatívne uvoľňovanie šokovalo odborníkov, pretože:
- bolo v histórii použité len dvakrát – Počas veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch a v Japonsku od 19. marca 2001
- použitie takéhoto netradičného a extrémneho nástroja ukazovalo na to, že trhliny v americkom finančnom systéme sú také veľké, že tradičnými nástrojmi sa nedajú prekonať.
Pred septembrom 2008 mal vo svojom majetku medzi 700 a 800 miliardami amerických vládnoych dlhopisov. Na konci novembra 2008 začal FED nakupovať hypotekárne záložne listy za 600 miliárd dolárov. V marci 2009 už vlastnil dlhy bánk, hypotekárnych záložných listov a štátkych dlhopisov za 1 750 miliárd dolárov a tento objem dosiahol svoj prvý vrchol v júni 2010 – 2 100 miliárd dolárov. FED oznámil začiatok znižovania svojho majetku, avšak už v auguste bol nútený pokračovať v nákupoch, pretože ekonomika nerástla dostatočne. Samozrejme, objem majetku FED začal v júni okamžite aj keď pomaly klesať, pretože maturity cenných papierov začali znižovať celkové množstvo dlhu v majetku FED. Po tejto skúsenosti sa FED rozhodol pokračovať ďalej nákupom štátnych dlhopisov za 30 miliárd dolárov mesačne, aby sa neopakovali problémy z júla 2008.
Keď 13. septembra 2012 FED ohlásil zvýšenie kvantitatívneho uvoľňovania (QE – quantitative easing) na 40 miliárd dolárov mesačne, novinári a finanční špekulanti ho prekrstili na QE nekonečno (QE infinity). Všetkým začalo byť totiž jasné, že americká ekonomika bez neustáleho prílivu lacných peňazí neprežije.
Deformácie ekonomiky
Už nízke úroky, ktoré stanovil Alan Greenspan boli kritizované za deformáciu ekonomiky a tie sa z dnešného hľadiska javia ako prestrelka gumičkami v školskej triede.
Neekonómom by som to vysvetlil asi ako keď po dovŕšení 18 rokov začnete piť každé ráno jedno espresso, aby ste si vytvorili hladinku kofeínu, ktorý vám pomôže ľahšie prekonať deň. V podstate nevinný zvyk, ktorého sa dokážeme kedykoľvek zbaviť. Zavedenie kvantitatívneho uvoľňovania v roku 2008 by sa už dalo prirovnať k pitiu espressa každých 15 minút. Príjemný nápoj sa tým zmení na centrálny bod nášho života a my sami sa meníme na zombíkov. Pamätám sa, ako sme v roku 1997 mali v práci zadarmo kávu a kolegyňa, ktorá pila 6 káv denne sa po troch mesiacoch začala triasť a nedokázala v noci spať. No a espresso každých 15 minút?
Po poklese burzy v októbri 2008 prišla nezamestnanosť na Slovensko v marci 2009, tak dlho trvalo, kým sa následky z USA prejavili v ostatných krajinách. Tieto následky spôsobujú pokles odbytu amerických výrobkov a zníženie výnosov zahraničných investícií USA a vlna problémov sa odráža späť do USA.
Opatrenia vlády a FEDu boli úspešné v tom zmysle, že burza začala opäť rásť a banky – centrálny pilier financializovaného kapitalizmu začiatku 21. storočia boli zachránené. Zachránené, ale len po ďalšie espresso o 15 minút. Prakticky od roku 2014 bolo všetkým ekonómom jasné, že nielen americká, ale ani žiadna iná vyspelá ekonomika nemôže prežiť viac ako dva mesiace bez ďalšej dávky lacných peňazí. Avšak tieto peniaze ďalej krivili ekonomiku. Ceny nehnuteľností, ktoré boli premrštené už pred rokom 2008 začali dosahovať nové vrcholy, akcie neustále rástli a to bez ohľadu na to, aké správy prichádzali. Akcie aj dlhopisy rástli po dobrých aj zlých správach. Novinári začali písať o tom, že sa ceny akcií odtrhli od reality.
Rok 2019 – začiatok pandemickej krízy
Už od začiatku roka sa v prieskumoch nákupných manažérov objavovali znížené objednávky a v druhej polovici roka sa pokles prejavil aj na znížení výroby. Navyše 16. a 17. septembra sa objavil neočakávaný skok na úrokoch na jednu noc (overnight), ktorý ukázal, že vo vnútri pod povrchom je finančný systém nefunkčný a panuje vzájomná nedôvera medzi všetkými. Množstvo peňazí, ktoré spôsobilo tento šok bolo len 54 miliárd dolárov štátneho dlhu, ktorý si kúpili veľké banky (primary dealers). Bolo jasné, že je potrebné tlačiť ešte viac peňazí a začať používať ešte extrémnejšie nástroje.
A potom prišla pandémia. Pretože tento článok je o tlačení peňazí, preskočme informácie o viróze a pozrime sa, aké boli následky opatrení na už aj tak krehkú svetové ekonomiku.
Aby vlády a centrálne banky udržali zdanie toho, že sa nič nedeje, bolo potrebné použiť ešte silnejšie dávky. Rýchlejšie tlačenie peňazí, väčšie vládne stimuly. A akcie a dlhopisy ďalej rastú, aj keď sa ekonomiky viditeľne rozpadávajú. Ako predpovedali ekonómovia prichádza inflácia, ktorá sa však nedá zabrzdiť. Ekonomika sa žiaľ zvykla na jednu kávu každé 3 minúty, aj keď jej výsledkom sú trasúci sa závislí, neschopní sa sústrediť a očakávajúci konečný infarkt každú chvíľu.
Jeremy Grantham v rozhovore pre Bloomberg prirovnal prístup investorov miernemu šialenstvu. Pripomeňme si, že drobní investori si zobrali historicky najväčšie množstvo pôžičiek, aby si mohli kúpiť akcie. Napriek tomu, že očividne je trh deformovaný a akcie a dlhopisy majú nereálne vysoké ceny. Je to ako keby náš trasúci sa zombík dostal za úlohu prejsť po povraze nad roklinou s tvrdením, že už predtým chodil po zábradlí.
A tak sme dnes tu
Tieto riadky píšem začiatkom júla 2021. Peniaze už nemajú ani hodnotu papiera, na ktorom sú natlačené. Roztočili sme ich ruletou do takej rýchlosti obehu, že po ich emisii nestihnú prísť ani do bánk a už sú bezcenné.
- Na emisiu prvého bilióna eur ECB potrebovala 9 rokov,
- na emitovanie druhého potrebovala 3 roky,
- na tretieho 5 rokov,
- na štvrtého 2 roky ,
- piateho 1 rok a 9 mesiacov,
- na šiesteho 9 mesiacov a na emisiu posledného, súčasného 7. jej stačili 3 mesiace…
Preto verím zlatu. Ako to dookola rozprávam už desať rokov. Zlato je tovar ako každý iný a keď príde inflácia a tá už dnes prichádza, zlato bude rásť. Tak ako cena chleba, plynu či zemiakov.
Celý článok si môžete stiahnuť tu: Alert jún 2021.
Alert marec 2021
Zlaté INFO EPO INVEST 1.3.2021
V rokoch 2019 a 2020 zaznamenala cena žltého kovu prudký rast a prekonala aj historické maximum z roku 2012. Dôvodom rastu boli obavy z ekonomickej recesie v roku 2019 a následná panika spôsobená rozšírením víru COVID-19 po celom svete.
Jedinou reakciou svetových centrálnych bánk sú masívne stimuly v podobe nekontrolovateľného pumpovania peňazí do ekonomiky sprevádzané rekordným zadlžovaním vlád, firiem aj domácností.
Pretlak lacných peňazí nafukuje ceny aktív na finančných trhoch a motivuje investorov k akceptácii vysokého rizika. Kým budú centrálne banky dopovať trhy, akciové indexy porastú aj bez reálneho základu. Za takýchto okolností cena zlata obvykle stagnuje alebo klesá. Tohto javu sme svedkami od polovice roka 2020. Tlak na nižšiu cenu zlata je momentálne podporovaný aj rastúcimi výnosmi US štátnych dlhopisov s dlhodobou splatnosťou v posledných týždňoch.
AKO DLHO TENTO STAV POTRVÁ?
Na otázku ako dlho tento stav potrvá momentálne nepozná nikto odpoveď. Isté však je, že nie je možné, aby “tlačenie peňazí“ bolo bez limitu a následných negatívnych dopadov. Väčšina ekonómov sa zhoduje na tom, že v priebehu času musí zákonito prísť k praskaniu “bublín“ a investori budú hľadať bezpečné a overené formy uloženia peňazí.
OPLATÍ SA INVESTOVAŤ DO ZLATA?
Z vyššie uvedených dôvodov sa nachádzame v ideálnom období pre sporenie a investovane vo forme zlata, pretože nákupné ceny sú momentálne veľmi priaznivé. Obrovské množstvo nových, ničím nekrytých peňazí v obehu sa v dlhodobom horizonte musí zákonite prejaviť na vyššej cene aktíva, ktoré sa množiť nedá a jeho zásoby sú limitované. Preto veríme zlatu, vhodnému práve pre dlhodobé investičné horizonty.
ZDROJ INFORMÁCIÍ
https://zlato.kurzy.cz/zpravy/581187-makro-vynosy–akcie–zlato/
https://openiazoch.zoznam.sk/cl/209620/?
Centrálne banky aj počas pandémie na trhoch vytvárajú bubliny
Celý text článku si môžete stiahnuť tu Alert marec 2021.
Alert október 2020
Zlaté riešenie menového kolapsu?
Viete, že zlato zachránilo ekonomiku USA už dvakrát? Ak sa nakoniec americké elity rozhodnú použiť toto riešenie, bude to znamenať obrovský skok v cene zlata.
Aký je dôvod, aby toto riešenie USA použili? Spojené štáty americké sú beznádejne zadĺžené. Ekonómovia Ken Rogoff and Carmen Reinhartová preskúmali historické záznamy a zistili, že zadĺženie štátu na úrovni 90% HDP je zlomom – je hranicou, za ktorou už nasleduje len menový kolaps.
Dlh USA prudko narástol v dôsledku opatrení proti koronavírusu. Kým na začiatku roka bol okolo 105% HDP, dnes sa nachádza na úrovni 130% HDP. Na tejto úrovni zadĺženosti sa pri normálnych úrokových sadzbách vynakladá väčšina (viac ako 50%) príjmu štátu na splácanie dlhu a len menej ako polovica slúži na zabezpečenie služieb štátu ako napr. výplatu učiteľov, policajtov a obnovu ciest.
Centrálni bankári sa snažili rozpumpovať ekonomiku tlačením peňazí, s cieľom vyvolať infláciu na úrovni aspoň 2%, ale tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť v žiadnej z vyspelých krajín. Väčšina novovytvorených peňazí končí na účtoch centrálnych bánk s cieľom získať aspoň aké-také úroky.
Ak sa nepodarí rozpumpovať infáciu, tak americký dolár skončí bankrotom – neschopnosťou USA splácať svoje dlhy.
Takže existuje nejaké riešenie?
Vyspelé štáty vyskúšali okrem menových nástrojov aj znižovanie daní, stimulačné fondy, ochranné clá, ale účinky týchto opatrení sú tak pomalé, že ich v pomere k neustále sa zhoršujúcej ekonomickej situácii nevidno. Ako nedávno upozornil ekonóm Jim Rickards, existuje jeden trik, ktorý rozpúta infláciu za 15 minút. Presne toľko trvá zasadanie rady guvernérov americkej centrálnej banky FED, na ktorom len raz zdvihnú ruky a odhlasujú novú menovú politiku: zmenu ceny zlata na povedzme 5.000 dolárov za uncu.
Ako by to fungovalo v praxi?
FED by začal na trhu obchodovať so zlatom. Napríklad pri cene 4.950 dolárov by nakupoval a pri cene 5.050 dolírov by predával investičné zlato.
Zmena ceny z 1.950 na 5.000 dolárov za uncu je masívna devalvácia dolára, ktorá by v okamihu spôsobila rast cien prakticky všetkých tovarov – masívnu infláciu.
Myslíte si, že to nie je možné?
Tento trik použili USA dvakrát za posledných 80 rokov.
Prvýkrát to bolo v roku 1933, keď prezident Franklin Roosevelt nariadil zvýšenie ceny zlata z 20,67 USD za uncu na 35,00 USD za uncu, čo predstavuje takmer 75% nárast ceny zlata v dolároch.
Urobil to preto, aby prelomil defláciu veľkej hospodárskej krízy, a fungovalo to. Ekonomika v rokoch 1934-36 silne rástla.
Druhýkrát to bolo v 70. rokoch, keď Nixon ukončil prevod amerických dolárov na zlato obchodnými partnermi z USA. Nixon nechcel infláciu, ale ona prišla.
Zlato sa za menej ako deväť rokov zvýšilo z 35 dolárov za uncu na 800 dolárov za uncu, čo predstavuje nárast o 2 200%. Inflácia v amerických dolároch bola v rokoch 1977-1981 viac ako 50%. Hodnota dolára sa za tých päť rokov znížila na polovicu.
Ako by za týmto trikom znížil dlh USA?
Momentálne má zlatý certifikát Fedu na zlato americkej vlády v džaní FEDu 42,22 USD za uncu. To sa ani zďaleka nezhoduje s cenou zlata 5.000 dolárov za uncu.
Teraz by ministerstvo financií mohlo vydať Fedu nový zlatý certifikát na 8 000 ton zlata ministerstva financií za 5.000 dolárov za uncu. Mohli by vziať cenu 5.000 dolárov, odčítať oficiálnu cenu 42,22 dolárov a rozdiel znásobiť o 8 000 ton. Okamžite by získali 1.269 milárd dolárov.
Inými slovami, ministerstvo financií mohlo vydať Fedu zlatý certifikát na 8 000 ton vo Fort Knox za 5.000 dolárov za uncu a povedať Fedu: „Dajte nám rozdiel viac ako 42 dolárov za uncu.“
Nie je to fantázia. Robilo sa to dvakrát. Stalo sa to v roku 1934 a opäť to bolo v roku 1953 Eisenhowerovou správou. Mohlo sa to urobiť znova. Nevyžaduje si to legislatívu.
Zvážila by vláda zlatý trik, ktorý som práve opísal? Neviem.
Skutočnou správou však je, že riešenia súčasnej úrovne dlhu sú inflačné. To znamená preceniť dolár buď prostredníctvom vyššej ceny zlata, alebo označiť zlato na trhu a dať vláde peniaze.
Celý text článku si môžete stiahnuť tu Alert október 2020.
Alert jún 2020
Kupovať zlato alebo čakať na lepšiu cenu?
Cena zlata na LBMA sa zatiaľ stále drží v USD pod maximom z roku 2011. U nás sa však drvivá väčšina retailových nákupov realizuje v eurách.Pri pohľade na historické dáta ľahko zistíme, že v EUR už bola maximálna hodnota prekročená a ponúka sa tak otázka čo bude ďalej. Má investor čakať na pokles ceny alebo nakupovať?
Cenu zlata na svetových trhoch ovplyvňuje veľa faktorov a existuje množstvo odborných analýz, ktoré predikujú zlatu vysoký rastový potenciál. Dôležitým faktom je, že cenu zlata vyjadrujeme v peniazoch.
ZLATO A INFLÁCIA
Každý investor chce vložiť menej a na konci investičného horizontu získať viac. V minulosti tomu tak v dlhodobých horizontoch pri zlate bolo vždy. Pred dvadsiatimi rokmi ste mohli nakúpiť 100g zlata za 1 000 eur a dnes by ste predali za 5 000 eur.
Dlhodobým investorom sa historicky zlato oplatilo držať a otázkou je, či tomu tak bude aj v budúcnosti.
Pre úspešný obchod je vždy podstatné, koľko vám za vašu investíciu bude po uplynutí definovaného obdobia ochotný zaplatiť kupujúci. Tým obvykle úvaha neskúseného investora končí. Je ale veľmi dôležité položiť si aj otázku, akú reálnu hodnotu bude mať v dobe predaja investície mena, za ktorú si kúpite chlieb či zaplatíte splátku hypotéky.
Každému je dnes známy pojem inflácia. Znehodnotenie peňazí formou zvyšovania cien. Inflácia je vo všetkých ekonomikách štandardným pojmom s ktorým sa ráta a dokonca sú stanovované tzv. inflačné ciele. Inflácia 2-3% ročne znamená, že vaša mena stratí za 10 rokov 20-30% hodnoty. Pokiaľ ste mali tých 10 rokov peniaze uložené v zlate, o nič ste neprišli. Zlato je komodita, preto s vysokou pravdepodobnosťou jeho cena vyrástla minimálne o hodnotu inflácie.
INFLÁCIA A TLAČENIE PEŇAZÍ
Čo sa ale stane keď sa centrálne banky rozhodnú pod politickým tlakom tlačiť peniaze rýchlejšie ako by bolo zdravé? Na trhu sa objaví veľa peňazí ale množstvo zlata rastie len veľmi mierne, lebo ťažba je pomalá a nákladná.
Logicky by mala cena žltého kovu zaznamenať rast. Tento efekt bol vyskúšaný v rokoch 2008-2009 kedy FED napumpoval do ekonomiky viac ako 1 bilion USD za osem mesiacov. Cena zlata sa následne v priebehu dvoch rokov zdvojnásobila. Ponúka sa otázka, čo sa stane po roku 2020 keď FED vytlačil 2 bilióny USD len za 6 týždňov a tým to zďaleka neskončilo. Suma celkovej podpory FEDu už presiahla 4 bilióny.
Zlato na pokrytie hodnoty štyroch biliónov dolárov sa bude na zemi ťažiť viac ako dvadsať rokov a ľudstvo tým podľa odhadov dosiahne na maximálne množstvo tohto vzácneho kovu ktoré je možno získať zo zemskej kôry.
ZÁVER
Dokiaľ budeme hodnotu zlata merať v peniazoch, musíme akceptovať fakt, že výrazným nepomerom medzi množstvom emitovanej meny a objemom vyťaženého zlata bude dlhodobo dochádzať k zvyšovaní jeho ceny. Existuje veľa faktorov ktoré budú žltému kovu spôsobovať krátkodobé poklesy a stagnácie rastu. Dlhodobý investor však bude vždy stáť na strane víťazov.
Martin Zolák
Alert február 2020
EPO INVEST drží 100% fyzického zlata svojich klientov
Naši sporitelia majú istotu že ich úspory sú bezpečne uložené v podobe zliatkov investičného zlata od rakúskej mincovne hovorí Martin Zolák, obchodný riaditeľ EPO invest a.s.
Aké služby ponúka vaša spoločnosť ?
Najobľúbenejším produktom našich klientov je zlaté sporenie. Za každú platbu nakupujeme okamžite investičné zlato a zaisťujeme jeho bezpečné uloženie v mene klienta , ktorý je vlastníkom svojho podielu na skladových zásobách. Sporiteľ tak nekumuluje svoje úspory v peniazoch, ale priamo v zlate, ktoré si môže v prípade potreby odobrať, alebo požiadať o spätný odkup.
Prečo by bežný človek mal vlastniť zlato ? Nie je to len rozmar bohatých ?
To je dobrá otázka. Na Slovensku bohužiaľ stále prevláda názor že vlastníctvo zlata je len pre tých najbohatších. Samozrejme v prípade jednorazového nákupu napríklad 250g tehličky potrebujete mať k dispozícii minimálne 11 300€ a to je pre priemerne zarábajúceho Slováka vysoký obnos. Pokiaľ však využijete náš moderný sporiaci produkt môžete nakupovať mesačne po 50 € a k väčšiemu objemu sa dopracujete postupne.
Hlavnou výhodou vlastníctva fyzického zlata je fakt, že držíte komoditu, ktorá chráni vaše úspory pred vplyvom inflácie /znehodnotene meny/ a nemusíte sa obávať ekonomickej nestability či dokonca krízy. Navyše cena zlata na svetovom trhu dlhodobo stúpa. Napríklad len v roku 2019 dosiahol nárast hodnoty v EUR viacej ako 20%.
Na internete je široká ponuka firiem obchodujúcich so zlatom. Ako si správne vybrať ?
V prvom rade treba zistiť či ide o ponuku reálne uskladneného zlata. Väčšina firiem ponúka len tzv.“papierové zlato“. Weby často vyzerajú pekne a obchodníci majú profesionálny prístup, ale firma žiadne zlato reálne neskladuje. Peniaze klientov končia na účtoch a zlato sa nakupuje až keď ho klient požaduje vydať. Tento systém je veľmi rizikový a neprináša klientovi žiadne výhody.
Odporúčame vždy požadovať záver nezávislého auditu o stavu zásob zlata danej spoločnosti. Audit by mal byť zverejnený na webovej stránke. Dôležité z hľadiska bezpečnosti je aj miesto uskladnenia zlata. Slovensko je určite najlepšou voľbou, pretože v prípade akéhokoľvek problému komunikujete v rodnom jazyku a vzťah medzi dodávateľom a klientom podlieha miestnej legislatíve. Je tiež ďaleko jednoduchšie preveriť si subjekt na Slovensku než hľadať relevantné informácie o uskladnenom zlate v Nemecku, Švajčiarsku či Singapure.
Veľa expertov predpovedá v súčasnej dobe zlatu zaujímavú budúcnosť, ale iní ho zase zatracujú. Aký je váš názor na budúci vývoj ceny zlata?
Tvrdých odporcov zlata nie je v turbulentnom prostredí súčasnej svetovej ekonomiky už veľa. Zlato v posledných rokoch hromadia vysokým tempom centrálne banky. Celkom nedávno sa zmenili pravidlá pre výpočet likvidity a solvencie bánk tak, že zlato sa stalo bezrizikovým aktívom číslo jeden aj pre komerčné a investičné banky. Rozumná diskusia o investovaní či sporení v podobe zlata by mala viesť smerom k otázke aký produkt si zvoliť a koľko finančných prostriedkov alokovať. Na takú otázku vie poskytnúť odpoveď šikovný poradca prostredníctvom analýzy potrieb klienta. Vývoj ceny zlata na svetovom trhu sa s istotou predpovedať nedá rovnako ako vývoj cien iných komodít či akciových indexov. V priebehu roka 2019 však vzniklo veľa odborných analýz od uznávaných expertov, ktoré hovoria o vysokom rastovom potenciálu žltého kovu v nasledujúcich rokoch.
Martin Zolák
Celý text článku si môžete stiahnuť tu Alert február 2020.
Alert marec 2020
Je zlato dobrá investícia?
Prv, než sa pozrieme na to, či je zlato dobrá investícia, pozrime sa na to, ako profesionáli porovnávajú investície, zamyslime sa nad tým, aký je náš investičný horizont a nad našim vzťahom k riziku. Len návratom k základom sa vieme ubezpečiť, že robíme správne rozhodnutie.
Pomerne často je investícia do fyzického zlata spochybňovaná ľuďmi, ktorí nikdy profesionálne neriadili portfólio a nemajú ani základné ekonomické vzdelanie. Na malej ploche ALERTu nie je možné prerozprávať všetko, čo obsahuje päťročné vysokoškolské štúdium, ale pre všeobecný rozhľad je to postačujúce.
Investícia ako cashflow
Predstavme si, že investujeme do bytu, ktorý budeme prenajímať. Použijeme na to čiastočne svoje peniaze a čiastočne peniaze z banky. Teraz nebudeme riešiť pohľad banky, ak nám totiž banka požičala, tak sa o svoju návratnosť postarali. Preto sa sústredime len na náš pohľad.
Dali sme z našich peňazí 20.000 euro v hotovosti, 1.500 na spracovateľské poplatky, právnikov a hneď po kúpe vymeníme kuchynskú linku a dáme vymaľovať (4.000 euro). Spolu hotovostný výdaj 25.500 euro. Mesačne budeme dostávať nájomné 400 euro, ale mesačne máme s vlastníctvom bytu spojené náklady 50 euro. Takže hrubý výnos máme 350 euro a ak zaplatíme splátku banke ostane nám 150 euro čistý výnos. Samozrejme ten raz ročne zdaníme a ostane nám povedzme 145 euro čistý výnos po zdanení. Po desiatich rokoch byt predáme a vrátime banke celú pôžičku a ešte nám po predaji ostane 10.000 euro.
Prvá otázka je: bola to dobrá alebo zlá investícia? Vo vzorcoch pre výpočet figuruje úroková miera inej investície, ktorá má rovnakú mieru bezpečnosti. A žiaľ rovnakú mieru bezpečnosti majú len kúpy bytov v okolí toho bytu, ktorý sme kúpili. Nedá sa úplne porovnávať riziko kúpy bytu s rozikom investičného zlata a rizikom fondov. Dá sa čiastočne, ako si ukážeme neskôr.
Výsledok výpočtu je buď miera návratnosti (IRR) alebo čistá súčasná alebo čistá budúca hodnota výnosu (NPV, NFV).
Investícia je schválená len keď požadovaná miera výnosu je vyššia ako vzorec miera výnosu porovnateľnej investície + politické riziko + kurzové riziko + bezpečnostá prirážka, zvyčajne musí byť miera výnosu vyššia ako 11,5%, t.j. 6% nad výnos na domácom trhu.
Čo sme si ukázali v prvom odseku je, že na každú investíciu sa pozerajú kvalifikovaní investori ako na sériu výdavkov a príjmov, zvyčajne na mesačnej báze. Pri výpočte vždy porovnávajú mieru výnosu s podobnou investíciou. A hlavne do miery výnosu musíme započítať všetky poplatky a dane.
Dva základné scenáre
Dokument, ktorý obsahuje podklady pre investovanie okrem výpočtu cashflow a miery návratnosti obsahuje analýzu rizika, kde sú dva scenáre: prvý scenár je, že spoločnosť sa nebude meniť a investícia v zamýšľanom horizonte sa bude chovať ako podobné investície v rovnakom horizonte v minulosti. Napríkla investícia na 20 rokov do nemeckých akcií sa bude správať tak, ako investície do nemeckých akcií v uplynulých 20 rokoch. Toto obdobie sa nazýva lookback period a dá sa nastaviť v každom nástroji na spätné testovanie investície. Vypočítavajú sa rôzne charakteristiky investície, ale najčastejšie len miera výkyvu investície od trendovej čiary (SD – štandardná odchýlka).
Druhý scenár je, že dôjde k čiastočnej nedobytnosti pohľadávky. V tomto scenári sú zhrnuté pravdepodobnosti krachu bánk a poisťovní, riziká burzových a menových krachov a porovnanie s dobytnosťou podobných investícii v minulosti (haircut na dlhopisoch, fond poistenia vkladov a podobne). Druhý scenár sa niekedy označuje ako workout – čo by sa dalo voľne preložiť ako záchrana alebo práca na záchrane peňazí.
Časovanie trhu a investičný horizont
Finančné aj komoditné trhy majú svoje cykly a svoj cyklus má aj hodnota peňazí, v ktorej investíciu robíme. Pripomeňme, že akciové aj dlhopisové trhy dlhodobo klesajú, ak sa ich cena vyjadrí v cene zlata. Ak ich cenu vyjadríme v peniazoch, tak sa nám zdá, že neustále ich cena rastie. Preto sa zlato niekedy nazýva bezriziková investícia, pretože v dlhodobom horizonte si udržuje stálu hodnotu. V krátkodobom horizonte (zvyčajne 4 až 7 rokov), môže byť výhodnejšie držať inú investíciu ako zlato, napríklad akcie alebo dlhopisy.
Pre rozhodnutie potrebujeme vedieť kedy budeme peniaze potrebovať (to sa nazýva dezinvestovať) a v akej fáze sa nachádzajú príslušné trhy, či na začiatku alebo na konci rastovej fázy a do akej miery je trh prehriaty. Na približný odhad existuje množstvo charakteristík, najčastejšie sa používa CAPE nositeľa Nobelovej ceny Roberta Shillera. Napríklad dnes prakticky všetky charakteristiky ukazujú na koniec rastovej fázy a mimoriadne prehriaty trh. Znamená to, že sa očakáva prepad na trhu vo veľkosti cca 20% za deň a postupné klesanie na cca. 40% dnešnej ceny akcií.
Samozrejme, ak sa investor rozhodne investovať už dnes do akcií alebo dlhopisov s tým, že bude dezinvestovať na konci ďalšej rastovej fázy (tzv. vystúpi v trhu), je to legitímna možnosť.
Dnešné vysoké ceny akcií a dlhopisov sa nedajú vysveliť racionálne inak, ako veľkou deformáciou trhu spôsobenou neustálym uvoľňovaním trhu. O deformácii svedčí pomer junk to treasury, ktorý ukazuje na rozdiel vo výnose junk bondov a amerických štátnych dlhopisov.
Zlato má tiež svoje cykly a odhadujú sa oveľa ťažšie ako hospodársky cyklus.
V tomto odseku sme sa snažili ukázať na riziká spojené s momentálnou situáciou na finančnom a komoditnom trhu, ktoré musí každý investor zvažovať pri každej investícii.
Porovnávajme skutočné investície, nie benchmarky
Častý omyl pri porovnávaní výnosov je pozeranie na benchmark a nie na skutočnú mieru výnosov. Napríklad si blogeri a ekonomický novinári mýlia DJIA alebo S&P 500 so skutočnými výnosmi na týchto trhoch. Aj keď pominieme poplatky a dane, aj tak je hrubý výnos väčšiny fondov hlboko pod výnosom benchmarkov. Štatistík je na internete dostupných veľa a nájdeme ich, keď budeme hľadať „fund underperformance benchmark“. Napríklad CNBC uvádza, že počas uplynulých 10 rokov 85% fondov malo nižšiu výkonnosť ako benchmarky, alebo Vanguard pri použití údajov z Morningstar spočítal, že 5 ročná výkonnosť je nižšia u 97% fondov. Pritom tito výnosy sú porovnávané bez poplatkov a daní.
Ďalší obľúbený omyl je ukazovať na výnosy niekoľkých firiem a mysieť si, že naše portfólio bude mať rovnakú výkonnosť. To je samozrejme nezmysel. Ak by to platilo, tak by všetky fondy mali výkonnosť najväčších firiem.
Poplatky, poplatky, poplatky
Výkonnosť asi najviac ťahajú k zemi poplatky. Predsavme si napríklad investíciu s ročným poplatkom 2%. Ak by nemala žiadny úrokový výnos, tak z 10.000 investovaných euro by nám po desiatich rokoch ostalo 8.100 euro. Z tohto hľadiska je fyzické zlato, ktoré máme doma na tom oveľa lepšie. Nemá žiadne poplatky za správu fondu a žiadne dane z prípadneho nárastu ceny zlata. Už len tým dokáže fyzické zlato prekonať akúkoľvek inú investíciu.
Zhrnutie
Dnes na Slovensku dokážu investori investovať do mnohých investičných nástrojov. Avšak profesionálne porovnávanie investícií chýba. Investor by sa nemal uspokojiť s tvrdením, že táto investícia vždy dávala takéto výnosy a mal by sa na každú investíciu pozerať veľmi konzervatívne a skepticky.
Celý článok si môžete stiahnuť tu Alert marec 2020.
ALERT júl 2019
JE VLASTNÍCTVO INVESTIČNÉHO ZLATA SKUTOČNE LEN PRE BOHATÝCH?
DUŠAN DOLIAK, EXPERT NA INVESTÍCIE, TVRDÍ OPAK
Vďaka modernému produktu pravidelného sporenia, sa investičné zlato stalo veľmi výhodnou a dostupnou možnosťou, ako si vytvoriť bezpečnú finančnú rezervu do budúcnosti.
Pre mnohých ľudí je zlato synonymom bohatstva a nedostupnosti. Moderné produkty pravidelného investovania prinášajú netušené možnosti pre bežného sporiteľa s vkladom začínajúcim na 20 euro mesačne. Namiesto toho, aby peniaze putovali na účty v banke alebo do podielových fondov, na kupuje investičná spoločnosť zlato najvyššej kvality (99,999%) a vytvára klientovi jeho vlastnú zásobu zlata.
Pravidelné investície sú výhodné
Dušan Doliak: “Technika pravidelného investovania využíva jav, ktorý sa nazýva priemerovanie dolárovej ceny. Pamätám sa, že keď som to učil ľudí, tak mi nechceli veriť, že pravdepodobnosť výnosu je vyššia a riziko výkyvu ceny sa znižuje. Zažil som už desiatku ľudí, ktorí po školení celú noc skúšali v Exceli rôzne stratégie a nakoniec im vždy vyšlo, že pravidelné investovanie je lepšie ako jednorazová investícia. Dnes sa už táto vec
bežne učí na kurzoch, ale pred desiatimi rokmi to bola novinka.”
Pravidelné investovanie do zlata
Pomerne málo známe sú sú rozdiely medzi investovaním do fondu, ktorý môže sledovať cenu zlata a pravidelným
investovaním do fyzického zlata. Klienti si častokrát myslia, že fondy skutočne nakupujú a predávajú fyzické zlato, ale to je skoro vylúčené. Martin Zolák si spomína na jedného takého klienta: “pred niekoľkými rokmi ma kontaktoval jeden pán, že sa chce poradiť ohľadom jeho investície do zlata. Moji kolegovia si pozreli jeho zmluvu a boli prekvapení. Fond mal benchmark sledovanie ceny zlata, ale benchmark nedosahoval ani zďaleka, pritom za správu fondu si pýtal skoro 2% ročne. To je za 30 rokov skoro 60% prvých platieb. Samozrejme sme mu poradili, že nech investuje do fyzického zlata, kde nie sú vysoké poplatky.”
Keďže fondy investícií do zlata môžu ale nemusia dosahovať rast ceny zlata, ostáva väčšine investorov len dôvera alebo nedôvera v tom, že snáď jedného dňa bude ten ich fond dosahovať dobrú výkonnosť.
Skúsenosti zo zahraničia
Pravidelné investovanie do zlata má na Slovensku zatiaľ len pár tisíc klientov, v iných krajinách je to oveľa viac. Už v susednom Česku je počet investorov do zlata pravdepodobne vyšší ako 200 tisíc. Martin Zolák spomína: “keď sme budovali predaj zlata v Česku, tak sme sa pozerali na to, aká je situácia za hranicami. V Rakúsku, ale hlavne v Nemecku je tradícia pravidelných investícií do zlata veľmi rozšírená. Klient si má možnosť vybrať z desiatok produktov a na trhu sú niekoľkí veľmi silní hráči. Keďže finančné poradenstvo je na oveľa vyššej úrovni, tak investícia do zlata je skoro vždy jednou zo zvažovaných alternatív.”
Dušan Doliak pripomína, že “v roku 2012, keď sme zakladali EPO INVEST som sa stretol s kolegami z Rakúska. Bol som prekvapený, ako veľmi je pravidelné investovanie do zlata rozšírené v Rakúsku. Spoločnosti majú desiatky rokov a je úplne bežné, že pri narodení dieťaťa alebo svadbe ľudia nekupujú darčeky, ale pamätnú mincu. A súhlasím s Martinom, moji priatelia, ktorí majú vyššie vzdelanie z finančného poradenstva, takzvaný Certified Financial Planner (CFP) automaticky vo výpočtoch dávajú aj zlato.”
Ambrose Evans-Pritchard napísal pre britský The Telegraph: “Svet sa krok za krokom pohybuje smerom k de-facto zlatému štandardu bez toho, aby to ohlásili nejaké stretnutia lídrov G20.” Peter Schiff, ktorý je významný ekonóm, ekonomický komentátor a majiteľ/riaditeľ investičných fondov poukazuje na to, že USA opäť začali znižovať kľúčovú sadz- bu svojej centrálnej banky. Podľa neho to znamená, že v ekonomike stále trvá problém. Je to známka toho, že aj keď ešte v USA oficiálne nie je recesia, aj tak je ekonomika deficitne financovaná (pozn. vysvetl. štát ide na dlh): “Všetko je to predpoveď rastu zlata … ak rozumiete, čo to všetko znamená, tak budete nakupovať zlato tak rýchlo, ako sa len dá.”
Záver
Pravidelné investovanie do zlata je legitímny investičný nástroj všetkých sofistikovaných investorov. Na Slovensku sa ale tento typ investície zatiaľ nerozšíril. Pre bezpečné investovanie je samozrejme nutné vybrať si serióznu spoločnosť.