
Alert jún 2020

Kupovať zlato alebo čakať na lepšiu cenu?
Cena zlata na LBMA sa zatiaľ stále drží v USD pod maximom z roku 2011. U nás sa však drvivá väčšina retailových nákupov realizuje v eurách.Pri pohľade na historické dáta ľahko zistíme, že v EUR už bola maximálna hodnota prekročená a ponúka sa tak otázka čo bude ďalej. Má investor čakať na pokles ceny alebo nakupovať?
Cenu zlata na svetových trhoch ovplyvňuje veľa faktorov a existuje množstvo odborných analýz, ktoré predikujú zlatu vysoký rastový potenciál. Dôležitým faktom je, že cenu zlata vyjadrujeme v peniazoch.
ZLATO A INFLÁCIA
Každý investor chce vložiť menej a na konci investičného horizontu získať viac. V minulosti tomu tak v dlhodobých horizontoch pri zlate bolo vždy. Pred dvadsiatimi rokmi ste mohli nakúpiť 100g zlata za 1 000 eur a dnes by ste predali za 5 000 eur.
Dlhodobým investorom sa historicky zlato oplatilo držať a otázkou je, či tomu tak bude aj v budúcnosti.
Pre úspešný obchod je vždy podstatné, koľko vám za vašu investíciu bude po uplynutí definovaného obdobia ochotný zaplatiť kupujúci. Tým obvykle úvaha neskúseného investora končí. Je ale veľmi dôležité položiť si aj otázku, akú reálnu hodnotu bude mať v dobe predaja investície mena, za ktorú si kúpite chlieb či zaplatíte splátku hypotéky.
Každému je dnes známy pojem inflácia. Znehodnotenie peňazí formou zvyšovania cien. Inflácia je vo všetkých ekonomikách štandardným pojmom s ktorým sa ráta a dokonca sú stanovované tzv. inflačné ciele. Inflácia 2-3% ročne znamená, že vaša mena stratí za 10 rokov 20-30% hodnoty. Pokiaľ ste mali tých 10 rokov peniaze uložené v zlate, o nič ste neprišli. Zlato je komodita, preto s vysokou pravdepodobnosťou jeho cena vyrástla minimálne o hodnotu inflácie.
INFLÁCIA A TLAČENIE PEŇAZÍ
Čo sa ale stane keď sa centrálne banky rozhodnú pod politickým tlakom tlačiť peniaze rýchlejšie ako by bolo zdravé? Na trhu sa objaví veľa peňazí ale množstvo zlata rastie len veľmi mierne, lebo ťažba je pomalá a nákladná.
Logicky by mala cena žltého kovu zaznamenať rast. Tento efekt bol vyskúšaný v rokoch 2008-2009 kedy FED napumpoval do ekonomiky viac ako 1 bilion USD za osem mesiacov. Cena zlata sa následne v priebehu dvoch rokov zdvojnásobila. Ponúka sa otázka, čo sa stane po roku 2020 keď FED vytlačil 2 bilióny USD len za 6 týždňov a tým to zďaleka neskončilo. Suma celkovej podpory FEDu už presiahla 4 bilióny.
Zlato na pokrytie hodnoty štyroch biliónov dolárov sa bude na zemi ťažiť viac ako dvadsať rokov a ľudstvo tým podľa odhadov dosiahne na maximálne množstvo tohto vzácneho kovu ktoré je možno získať zo zemskej kôry.
ZÁVER
Dokiaľ budeme hodnotu zlata merať v peniazoch, musíme akceptovať fakt, že výrazným nepomerom medzi množstvom emitovanej meny a objemom vyťaženého zlata bude dlhodobo dochádzať k zvyšovaní jeho ceny. Existuje veľa faktorov ktoré budú žltému kovu spôsobovať krátkodobé poklesy a stagnácie rastu. Dlhodobý investor však bude vždy stáť na strane víťazov.
Martin Zolák

Alert február 2020
EPO INVEST drží 100% fyzického zlata svojich klientov
Naši sporitelia majú istotu že ich úspory sú bezpečne uložené v podobe zliatkov investičného zlata od rakúskej mincovne hovorí Martin Zolák, obchodný riaditeľ EPO invest a.s.
Aké služby ponúka vaša spoločnosť ?
Najobľúbenejším produktom našich klientov je zlaté sporenie. Za každú platbu nakupujeme okamžite investičné zlato a zaisťujeme jeho bezpečné uloženie v mene klienta , ktorý je vlastníkom svojho podielu na skladových zásobách. Sporiteľ tak nekumuluje svoje úspory v peniazoch, ale priamo v zlate, ktoré si môže v prípade potreby odobrať, alebo požiadať o spätný odkup.
Prečo by bežný človek mal vlastniť zlato ? Nie je to len rozmar bohatých ?
To je dobrá otázka. Na Slovensku bohužiaľ stále prevláda názor že vlastníctvo zlata je len pre tých najbohatších. Samozrejme v prípade jednorazového nákupu napríklad 250g tehličky potrebujete mať k dispozícii minimálne 11 300€ a to je pre priemerne zarábajúceho Slováka vysoký obnos. Pokiaľ však využijete náš moderný sporiaci produkt môžete nakupovať mesačne po 50 € a k väčšiemu objemu sa dopracujete postupne.
Hlavnou výhodou vlastníctva fyzického zlata je fakt, že držíte komoditu, ktorá chráni vaše úspory pred vplyvom inflácie /znehodnotene meny/ a nemusíte sa obávať ekonomickej nestability či dokonca krízy. Navyše cena zlata na svetovom trhu dlhodobo stúpa. Napríklad len v roku 2019 dosiahol nárast hodnoty v EUR viacej ako 20%.
Na internete je široká ponuka firiem obchodujúcich so zlatom. Ako si správne vybrať ?
V prvom rade treba zistiť či ide o ponuku reálne uskladneného zlata. Väčšina firiem ponúka len tzv.“papierové zlato“. Weby často vyzerajú pekne a obchodníci majú profesionálny prístup, ale firma žiadne zlato reálne neskladuje. Peniaze klientov končia na účtoch a zlato sa nakupuje až keď ho klient požaduje vydať. Tento systém je veľmi rizikový a neprináša klientovi žiadne výhody.
Odporúčame vždy požadovať záver nezávislého auditu o stavu zásob zlata danej spoločnosti. Audit by mal byť zverejnený na webovej stránke. Dôležité z hľadiska bezpečnosti je aj miesto uskladnenia zlata. Slovensko je určite najlepšou voľbou, pretože v prípade akéhokoľvek problému komunikujete v rodnom jazyku a vzťah medzi dodávateľom a klientom podlieha miestnej legislatíve. Je tiež ďaleko jednoduchšie preveriť si subjekt na Slovensku než hľadať relevantné informácie o uskladnenom zlate v Nemecku, Švajčiarsku či Singapure.
Veľa expertov predpovedá v súčasnej dobe zlatu zaujímavú budúcnosť, ale iní ho zase zatracujú. Aký je váš názor na budúci vývoj ceny zlata?
Tvrdých odporcov zlata nie je v turbulentnom prostredí súčasnej svetovej ekonomiky už veľa. Zlato v posledných rokoch hromadia vysokým tempom centrálne banky. Celkom nedávno sa zmenili pravidlá pre výpočet likvidity a solvencie bánk tak, že zlato sa stalo bezrizikovým aktívom číslo jeden aj pre komerčné a investičné banky. Rozumná diskusia o investovaní či sporení v podobe zlata by mala viesť smerom k otázke aký produkt si zvoliť a koľko finančných prostriedkov alokovať. Na takú otázku vie poskytnúť odpoveď šikovný poradca prostredníctvom analýzy potrieb klienta. Vývoj ceny zlata na svetovom trhu sa s istotou predpovedať nedá rovnako ako vývoj cien iných komodít či akciových indexov. V priebehu roka 2019 však vzniklo veľa odborných analýz od uznávaných expertov, ktoré hovoria o vysokom rastovom potenciálu žltého kovu v nasledujúcich rokoch.
Martin Zolák
Celý text článku si môžete stiahnuť tu Alert február 2020.

Alert marec 2020
Je zlato dobrá investícia?
Prv, než sa pozrieme na to,či je zlato dobrá investícia, pozrime sa na to, ako profesionáli porovnávajú investície, zamyslime sa nad tým, aký je náš investičný horizont a nad našim vzťahomk riziku. Len návratom k základom sa vieme ubezpečiť, že robíme správne rozhodnutie.
Pomerne často je investícia do fyzického zlata spochybňovaná ľuďmi, ktorí nikdy profesionálne neriadili portfólio a nemajú ani základné ekonomické vzdelanie. Na malej ploche ALERTu nie je možné prerozprávať všetko, čo obsahuje päťročné vysokoškolské štúdium, ale pre všeobecný rozhľad je to postačujúce.
Investícia ako cashflow
Predstavme si, že investujeme do bytu, ktorý budeme prenajímať. Použijeme na to čiastočne svoje peniaze a čiastočne peniaze z banky. Teraz nebudeme riešiť pohľad banky, ak nám totiž banka požičala, tak sa o svoju návratnosť postarali. Preto sa sústredime len na náš pohľad.
Dali sme z našich peňazí 20.000 euro v hotovosti, 1.500 na spracovateľské poplatky, právnikov a hneď po kúpe vymeníme kuchynskú linku a dáme vymaľovať (4.000 euro). Spolu hotovostný výdaj 25.500 euro. Mesačne budeme dostávať nájomné 400 euro, ale mesačne máme s vlastníctvom bytu spojené náklady 50 euro. Takže hrubý výnos máme 350 euro a ak zaplatíme splátku banke ostane nám 150 euro čistý výnos. Samozrejme ten raz ročne zdaníme a ostane nám povedzme 145 euro čistý výnos po zdanení. Po desiatich rokoch byt predáme a vrátime banke celú pôžičku a ešte nám po predaji ostane 10.000 euro.
Prvá otázka je: bola to dobrá alebo zlá investícia? Vo vzorcoch pre výpočet figuruje úroková miera inej investície, ktorá má rovnakú mieru bezpečnosti. A žiaľ rovnakú mieru bezpečnosti majú len kúpy bytov v okolí toho bytu, ktorý sme kúpili. Nedá sa úplne porovnávať riziko kúpy bytu s rozikom investičného zlata a rizikom fondov. Dá sa čiastočne, ako si ukážeme neskôr.
Výsledok výpočtu je buď miera návratnosti (IRR) alebo čistá súčasná alebo čistá budúca hodnota výnosu (NPV, NFV).
Investícia je schválená len keď požadovaná miera výnosu je vyššia ako vzorec miera výnosu porovnateľnej investície + politické riziko + kurzové riziko + bezpečnostá prirážka, zvyčajne musí byť miera výnosu vyššia ako 11,5%, t.j. 6% nad výnos na domácom trhu.
Čo sme si ukázali v prvom odseku je, že na každú investíciu sa pozerajú kvalifikovaní investori ako na sériu výdavkov a príjmov, zvyčajne na mesačnej báze. Pri výpočte vždy porovnávajú mieru výnosu s podobnou investíciou. A hlavne do miery výnosu musíme započítať všetky poplatky a dane.
Dva základné scenáre
Dokument, ktorý obsahuje podklady pre investovanie okrem výpočtu cashflow a miery návratnosti obsahuje analýzu rizika, kde sú dva scenáre: prvý scenár je, že spoločnosť sa nebude meniť a investícia v zamýšľanom horizonte sa bude chovať ako podobné investície v rovnakom horizonte v minulosti. Napríkla investícia na 20 rokov do nemeckých akcií sa bude správať tak, ako investície do nemeckých akcií v uplynulých 20 rokoch. Toto obdobie sa nazýva lookback period a dá sa nastaviť v každom nástroji na spätné testovanie investície. Vypočítavajú sa rôzne charakteristiky investície, ale najčastejšie len miera výkyvu investície od trendovej čiary (SD – štandardná odchýlka).
Druhý scenár je, že dôjde k čiastočnej nedobytnosti pohľadávky. V tomto scenári sú zhrnuté pravdepodobnosti krachu bánk a poisťovní, riziká burzových a menových krachov a porovnanie s dobytnosťou podobných investícii v minulosti (haircut na dlhopisoch, fond poistenia vkladov a podobne). Druhý scenár sa niekedy označuje ako workout – čo by sa dalo voľne preložiť ako záchrana alebo práca na záchrane peňazí.
Časovanie trhu a investičný horizont
Finančné aj komoditné trhy majú svoje cykly a svoj cyklus má aj hodnota peňazí, v ktorej investíciu robíme. Pripomeňme, že akciové aj dlhopisové trhy dlhodobo klesajú, ak sa ich cena vyjadrí v cene zlata. Ak ich cenu vyjadríme v peniazoch, tak sa nám zdá, že neustále ich cena rastie. Preto sa zlato niekedy nazýva bezriziková investícia, pretože v dlhodobom horizonte si udržuje stálu hodnotu. V krátkodobom horizonte (zvyčajne 4 až 7 rokov), môže byť výhodnejšie držať inú investíciu ako zlato, napríklad akcie alebo dlhopisy.
Pre rozhodnutie potrebujeme vedieť kedy budeme peniaze potrebovať (to sa nazýva dezinvestovať) a v akej fáze sa nachádzajú príslušné trhy, či na začiatku alebo na konci rastovej fázy a do akej miery je trh prehriaty. Na približný odhad existuje množstvo charakteristík, najčastejšie sa používa CAPE nositeľa Nobelovej ceny Roberta Shillera. Napríklad dnes prakticky všetky charakteristiky ukazujú na koniec rastovej fázy a mimoriadne prehriaty trh. Znamená to, že sa očakáva prepad na trhu vo veľkosti cca 20% za deň a postupné klesanie na cca. 40% dnešnej ceny akcií.
Samozrejme, ak sa investor rozhodne investovať už dnes do akcií alebo dlhopisov s tým, že bude dezinvestovať na konci ďalšej rastovej fázy (tzv. vystúpi v trhu), je to legitímna možnosť.
Dnešné vysoké ceny akcií a dlhopisov sa nedajú vysveliť racionálne inak, ako veľkou deformáciou trhu spôsobenou neustálym uvoľňovaním trhu. O deformácii svedčí pomer junk to treasury, ktorý ukazuje na rozdiel vo výnose junk bondov a amerických štátnych dlhopisov.
Zlato má tiež svoje cykly a odhadujú sa oveľa ťažšie ako hospodársky cyklus.
V tomto odseku sme sa snažili ukázať na riziká spojené s momentálnou situáciou na finančnom a komoditnom trhu, ktoré musí každý investor zvažovať pri každej investícii.
Porovnávajme skutočné investície, nie benchmarky
Častý omyl pri porovnávaní výnosov je pozeranie na benchmark a nie na skutočnú mieru výnosov. Napríklad si blogeri a ekonomický novinári mýlia DJIA alebo S&P 500 so skutočnými výnosmi na týchto trhoch. Aj keď pominieme poplatky a dane, aj tak je hrubý výnos väčšiny fondov hlboko pod výnosom benchmarkov. Štatistík je na internete dostupných veľa a nájdeme ich, keď budeme hľadať „fund underperformance benchmark“. Napríklad CNBC uvádza, že počas uplynulých 10 rokov 85% fondov malo nižšiu výkonnosť ako benchmarky, alebo Vanguard pri použití údajov z Morningstar spočítal, že 5 ročná výkonnosť je nižšia u 97% fondov. Pritom tito výnosy sú porovnávané bez poplatkov a daní.
Ďalší obľúbený omyl je ukazovať na výnosy niekoľkých firiem a mysieť si, že naše portfólio bude mať rovnakú výkonnosť. To je samozrejme nezmysel. Ak by to platilo, tak by všetky fondy mali výkonnosť najväčších firiem.
Poplatky, poplatky, poplatky
Výkonnosť asi najviac ťahajú k zemi poplatky. Predsavme si napríklad investíciu s ročným poplatkom 2%. Ak by nemala žiadny úrokový výnos, tak z 10.000 investovaných euro by nám po desiatich rokoch ostalo 8.100 euro. Z tohto hľadiska je fyzické zlato, ktoré máme doma na tom oveľa lepšie. Nemá žiadne poplatky za správu fondu a žiadne dane z prípadneho nárastu ceny zlata. Už len tým dokáže fyzické zlato prekonať akúkoľvek inú investíciu.
Zhrnutie
Dnes na Slovensku dokážu investori investovať do mnohých investičných nástrojov. Avšak profesionálne porovnávanie investícií chýba. Investor by sa nemal uspokojiť s tvrdením, že táto investícia vždy dávala takéto výnosy a mal by sa na každú investíciu pozerať veľmi konzervatívne a skepticky.
Celý článok si môžete stiahnuť tu Alert marec 2020.

ALERT júl 2019

JE VLASTNÍCTVO INVESTIČNÉHO ZLATA SKUTOČNE LEN PRE BOHATÝCH?
DUŠAN DOLIAK, EXPERT NA INVESTÍCIE, TVRDÍ OPAK
Vďaka modernému produktu pravidelného sporenia, sa investičné zlato stalo veľmi výhodnou a dostupnou možnosťou, ako si vytvoriť bezpečnú finančnú rezervu do budúcnosti.
Pre mnohých ľudí je zlato synonymom bohatstva a nedostupnosti. Moderné produkty pravidelného investovania prinášajú netušené možnosti pre bežného sporiteľa s vkladom začínajúcim na 20 euro mesačne. Namiesto toho, aby peniaze putovali na účty v banke alebo do podielových fondov, na kupuje investičná spoločnosť zlato najvyššej kvality (99,999%) a vytvára klientovi jeho vlastnú zásobu zlata.
Pravidelné investície sú výhodné
Dušan Doliak: “Technika pravidelného investovania využíva jav, ktorý sa nazýva priemerovanie dolárovej ceny. Pamätám sa, že keď som to učil ľudí, tak mi nechceli veriť, že pravdepodobnosť výnosu je vyššia a riziko výkyvu ceny sa znižuje. Zažil som už desiatku ľudí, ktorí po školení celú noc skúšali v Exceli rôzne stratégie a nakoniec im vždy vyšlo, že pravidelné investovanie je lepšie ako jednorazová investícia. Dnes sa už táto vec
bežne učí na kurzoch, ale pred desiatimi rokmi to bola novinka.”
Pravidelné investovanie do zlata
Pomerne málo známe sú sú rozdiely medzi investovaním do fondu, ktorý môže sledovať cenu zlata a pravidelným
investovaním do fyzického zlata. Klienti si častokrát myslia, že fondy skutočne nakupujú a predávajú fyzické zlato, ale to je skoro vylúčené. Martin Zolák si spomína na jedného takého klienta: “pred niekoľkými rokmi ma kontaktoval jeden pán, že sa chce poradiť ohľadom jeho investície do zlata. Moji kolegovia si pozreli jeho zmluvu a boli prekvapení. Fond mal benchmark sledovanie ceny zlata, ale benchmark nedosahoval ani zďaleka, pritom za správu fondu si pýtal skoro 2% ročne. To je za 30 rokov skoro 60% prvých platieb. Samozrejme sme mu poradili, že nech investuje do fyzického zlata, kde nie sú vysoké poplatky.”
Keďže fondy investícií do zlata môžu ale nemusia dosahovať rast ceny zlata, ostáva väčšine investorov len dôvera alebo nedôvera v tom, že snáď jedného dňa bude ten ich fond dosahovať dobrú výkonnosť.
Skúsenosti zo zahraničia
Pravidelné investovanie do zlata má na Slovensku zatiaľ len pár tisíc klientov, v iných krajinách je to oveľa viac. Už v susednom Česku je počet investorov do zlata pravdepodobne vyšší ako 200 tisíc. Martin Zolák spomína: “keď sme budovali predaj zlata v Česku, tak sme sa pozerali na to, aká je situácia za hranicami. V Rakúsku, ale hlavne v Nemecku je tradícia pravidelných investícií do zlata veľmi rozšírená. Klient si má možnosť vybrať z desiatok produktov a na trhu sú niekoľkí veľmi silní hráči. Keďže finančné poradenstvo je na oveľa vyššej úrovni, tak investícia do zlata je skoro vždy jednou zo zvažovaných alternatív.”
Dušan Doliak pripomína, že “v roku 2012, keď sme zakladali EPO INVEST som sa stretol s kolegami z Rakúska. Bol som prekvapený, ako veľmi je pravidelné investovanie do zlata rozšírené v Rakúsku. Spoločnosti majú desiatky rokov a je úplne bežné, že pri narodení dieťaťa alebo svadbe ľudia nekupujú darčeky, ale pamätnú mincu. A súhlasím s Martinom, moji priatelia, ktorí majú vyššie vzdelanie z finančného poradenstva, takzvaný Certified Financial Planner (CFP) automaticky vo výpočtoch dávajú aj zlato.”
Ambrose Evans-Pritchard napísal pre britský The Telegraph: “Svet sa krok za krokom pohybuje smerom k de-facto zlatému štandardu bez toho, aby to ohlásili nejaké stretnutia lídrov G20.” Peter Schiff, ktorý je významný ekonóm, ekonomický komentátor a majiteľ/riaditeľ investičných fondov poukazuje na to, že USA opäť začali znižovať kľúčovú sadz- bu svojej centrálnej banky. Podľa neho to znamená, že v ekonomike stále trvá problém. Je to známka toho, že aj keď ešte v USA oficiálne nie je recesia, aj tak je ekonomika deficitne financovaná (pozn. vysvetl. štát ide na dlh): “Všetko je to predpoveď rastu zlata … ak rozumiete, čo to všetko znamená, tak budete nakupovať zlato tak rýchlo, ako sa len dá.”
Záver
Pravidelné investovanie do zlata je legitímny investičný nástroj všetkých sofistikovaných investorov. Na Slovensku sa ale tento typ investície zatiaľ nerozšíril. Pre bezpečné investovanie je samozrejme nutné vybrať si serióznu spoločnosť.
ALERT jún 2019
Sporenie do zlata — ako vybrať správnu spoločnosť a nenechať sa napáliť
Sporenie do zlata je v dnešných časoch hroziaceho rizika veľmi atraktívny produkt so zaujímavým rastom a vysokou mierou bezpečnosti, len sa človek nesmie nechať napáliť. Ako môže bežný klient rozoznať kvalitný produkt v tomto segmente? V posledných rokoch sa na slovenskom trhu objavuje stále viac spoločností ponúkajúcich rôzne sporiace produkty s investovaním do zlata.
Rozpoznať poctivú spoločnosť od podozrivých subjektov nie je ťažké, pokiaľ viete, aké otázky sa máte pýtať. V dnešnom špeciále zhrnieme základne rozdiely medzi produktami spoločností, ktoré ponúkajú sporiaci program v zlate. Jednou zo základných vlastností je transparentnosť celého procesu a dnes sa pozrieme na to, ako sa dá transparentnosť ľahko identifikovať. Féroví a čestní obchodníci sa dajú spoznať podľa odpovedí na nasledujúce otázky:
Nakupuje sa za Vaše peniaze skutočne zlato?
U niektorých spoločností sa za investované peniaze nakupuje takzvané papierové zlato. Najčastejšie je to podiel vo fonde, ktorý sleduje cenu zlata, ale samotný fond investuje do iných aktív, ktorých cena sa pohybuje podobne ako zlato. Pri tomto type investície je riziko, že v prípade rýchleho rastu ceny zlata poskytovateľ nebude môcť sledovať cenu zlata a dôjde k tzv. hotovostnému vysporiadaniu (cash settlement), ktoré bude oveľa nižšie ako rast ceny zlata. Takýmto spôsobom je ohrozený majetok klienta.
Ste spolupodieľnikom na objeme zlata uskladneného spoločnosťou?
Najčastejšie dochádza k tomu, že spoločnosti predávajúce sporiace produkty v zlate v obchodných podmienkach vyslovene neuvádzajú, že klient je spoluodieľnik na uchovávanom zlate. Tak sa môže stať, že v prípade bankrotu (ktorý môže byť aj úmyselný s cieľom obohatiť sa na úkor klientov) sa zlato využije na uspokojenie nárokov iných veriteľov ako klientov.
Pochádza nakupované zlato z dôveryhodného zdroja?
Každá spoločnosť poskytujúca sporiaci program v zlate si môže zvoliť dodávateľský reťazec — od výrobcu zlatých tehličiek, cez distribútora až po spôsob uschovania. Aby sa zamedzilo možnosti, že sa do reťazca dostane falošné zlato je potrebné zvoliť renomované spoločnosti s dlhoročným skúsenosťami a vyhnúť sa malým neznámim spoločnostiam s neistým pôvodom zlata.
Nakupuje sa zlato za každú platbu, alebo firma určitý čas disponuje
s Vašimi peniazmi a až po dlhšom čase nakupuje zlato?
Častým spôsobom ako financovať obchodnú expanziu je vyberanie peňazí od klientov, ale nakupovanie zlata až po nasporení určitej cieľovej sumy, napríklad našetrení na jednu uncu zlata. Počas celého obdobia, kým klient dosiahne cenu zlatého odliatku spoločnosť používa jeho peniaze na krytie svojich nákladov. Tento spôsob v sebe skrýva nebezpečenstvo rýchleho rastu ceny zlata, ktoré nemusí spoločnosť ustáť a zároveň je pre klienta nevýhodný v tom, že celý ten čas cena zlata môže rásť a tieto nárasty sa na množstve nakúpeného zlata neprejavia. Spoločnosti, ktoré majú transparentný prístup udržiavajú svoje portfólio v stave, že hocikedy je možné urobiť nezávislý audit zlata a porovnať s nárokmi klientov. Pokiaľ dodávateľ nenakupuje za každú platbu zlato, jedná sa o veľmi rizikovú investíciu, pretože netušíte, čo sa deje s Vašimi peniazmi. Môžu byť použité na rizikové transakcie, na prevádzkové náklady či dokonca na platy majiteľov spoločnosti.
Je zlato uložené na Slovensku?
Predstavme si situáciu, že zlato je uložené v zahraničí a dôjde k nejakému probému. S vymáhaním takéhoto zlata môžu byť spojené ťažkosti a náklady ako napríklad právne zastúpenie v zahraničí, úradné preklady dokumentov do cudzieho jazyka a podobne. Jedným s typických znakov netransparentného uloženia zlata je chýbajúci audit slovenskou auditorskou firmou zapísanou v registri audítorov.
Podlieha stav zlata pravidelnému nezávislému auditu?
Je výstup auditu verejne dostupný?
Audit stavu zlata je finančne nenáročná operácia a chýbajúci audit sa nedá ospravedlniť zvýšenými nákladmi alebo jeho pracnosťou. Audit je jednoducho operácia, ktorá zaručuje klientom, že spoločnosť má vo svojich trezoroch to zlato, ako udáva klientom. Transparentné spoločnosti sú hrdé na výsledok auditu a preto ho zverejňujú na svojom webe, pretože tak sa odlišujú od firiem s pochybnými (bočnými) úmyslami.
Má spoločnosť svoj cenník zverejnený na webe?
Jeden zo spôsobov, ako vnútiť klientom nevýhodný produkt je schovávanie cenníku tak, že je nedostupný pre verejnosť. Potenciálni klienti sú odkázaní na tvrdenia obchodníkov, že ich produkty sú cenovo výhodné. Transparentní predajcovia majú svoje cenníky a ich históriu zverejnenú na webe. Každý záujemca si môže porovnať ich výhodnosť s inými obchodníkmi. Vo všeobecnosti sa dá očakávať, že spoločnosť, ktorá nemá zverejnené cenníky má ceny vyššie o 10 až 20% oproti cenám obvyklým.
ALERT máj 2019
O svetovej ekonomike a zlate s Dušanom Doliakom
Ekonóma Ing.Dušana Doliaka, MM vyspovedal riaditeľ obchodnej siete EPO INVEST a.s. Martin Zolák

Martin Zolák
Dušane jak hodnotíš současný stav světové ekonomiky.
Pravdupovediac, som svetovej ekonomike prestal rozumieť v roku 2012. Strávil som mnoho rokov štúdiom zákonistostí finančných trhov, ktoré dnes neplatia. Niekedy existovali poučky, že keď zlato ide hore akcie klesajú a podobne. Niekedy platilo, že firmy, ktoré nemajú zisky banky rozdelili alebo odpredali. A dnes nič z toho neplatí. Spoločnosť, teda banky, štáty, politici, médiá, analytici, podnikatelia ako keby zanevreli na starý dobrý svet, v ktorom sa kupovali akcie kvôli dividendám a ziskom, na svet, v ktorom sa choré spoločnosti dávali do rúk ľuďom, ktorí s nimi niečo vedeli urobiť. V dnešnej spoločnosti prevláda nezmysel. Už nie je dôležité uspokojovať potreby zákazníkov, je dôležité klamať a podvádzať, pretože to zabezpečuje prílev peňazí či už od akcionárov alebo od bánk či štátov. Štátne zakázky sú najdôležitejší zdroj príjmov. Čiže som ekonomike prestal rozumieť a len z hrôzou pozorujem, ako sa ďalšie a ďalšie prirodzené mechanizmy strácajú. Celý vyspelý svet pripomína slovenské zdravotníctvo. Čoraz viac sa zadlžuje, stráca sa čoraz viac pôvodný zmysel, ktorým je zlepšovanie zdravotného stavu a čoraz viac sa sústreďuje na insentívne zájazdy farma firiem, platby za kmeň pacientov a provízie za dodávky materiálu.
Opravdu se blíží velká krize?
Tá kríza už je tu. Dlhotrvajúca kríza sa nazýva hospodárska depresia a to je presnejší pojem. Dlhodobý pokles už začal v roku 2008 a v niektorých krajinách ešte skôr. Svet sa prestavuje na nižšiu úroveň spotreby a nižšiu úroveň verejných služieb. Ten proces je tak pomalý, že väčšina z nás nie je dosť citlivá na to, aby si to všimla. A ešte aj štáty, masmédiá aj elity sa snažia udržať zdanie, že sa nič nedeje. Ale ono sa to deje. Ten prvý prejav je, že spotrebovávame čoraz menej energie, ktorá je čoraz drahšia. Benzín je opäť na 1,40 a pri tom je cena ropy okolo 60. Túto cenovú úroveň sme mali naposledy pri 140 dolároch za barel. Na Slovensku sme preskočili celý jeden cyklus zdražovania plynu, vody a elektrickej energie a to sa deje v týchto dňoch. A bez ohľadu na to, ako sa budú vyvíjať makroekonomické čísla dopad na každého z nás bude žalostný. Budeme mať pocit, že chudobnieme a to každý rok a mnoho rokov za sebou. A to za predpokladu, že sa podarí vyhnúť veľkým výkyvom. Napríklad, že sa podarí vyhnúť rýchlym poklesom akciových trhov alebo poklesu euro voči doláru. Preto je dôležitá politická stabilita.

Dušan Doliak
Co bys za současné situace doporučil běžnému člověku, jak by se měl chovat ke svým penězům?
Situácia každého z nás je iná a okrem toho vôbec netušíme, ako sa bude vyvíjať postoj spoločnosti k dlhom. Tie odporúčania sa môžu radikálne líšiť. Vysvetlím. Náš rozhovor môže čítať aj niekto, kto nemá žiadne úspory a má len dlhy. Ale môže ho čítať aj niekto, kto má veľa peňazí a žiadne dlhy. Niektorí čitatelia majú svoju stabilnú firmu a iní sú závislí od občasnej práce. A situácia každého z nás sa bude inak komplikovať. Ľudia môžu stratiť prácu alebo aspoň sa ich príjmy môžu opticky znížiť v dôsledku inflácie. No a k tomu sú scenáre, že bude hyperinflácia, deflácia, stagflácia a podobne. Niektoré scenáre sú dobré pre tých čo majú dlhy a iné pre tých, čo majú úspory. Ak má byť človek na všetky tieto scenáre byť pripravený, tak asi spoločnou črtou je nezadlžovať sa príliš, mať nejaké malé úspory v hotovosti a úspory dať do nejakej stabilnej investície, napríklad do zlata alebo striebra.
Existuje podle tebe momentálně uložení peněz, které by se dalo nazvat “bezpečná investice“?
Na túto otázku existuje niekoľko pohľadov. Jeden pohľad je investícia, ktorá neklesne a druhý pohľad je investícia, ktorá bude rásť viac, ako iné druhy investícií. A tieto dva pohľady sa komplikujú časovými horizontmi, kedy budeme meniť investíciu späť na peniaze. Vo všeobecnosti sú komodity bezpečné investície, ale niektoré sa veľmi zle skladujú alebo sú s nimi spojené nejaké transakčné náklady. Napríklad potraviny ako pšenica a kakao sú aj bezpečné a aj by mohli v nasledujúcich desaťročiach rásť rýchlejšie ako iné investície a pritom sa dajú predať za každých okolností. Ale problém je s ich skladovaním, poistením a podobne. Z tých všetkých kombinácií vychádzajú najlepšie kovy — zlato a striebro. Majú dobrý potenciál rastu a sú dobre speňažiteľné a nie sú spojené s logistikou. Ich nevýhodou je, že ich cena kolíše a tak sa dajú dobre predať tak raz za rok a pol. Je dobré plánovať dezinvestovanie (výber peňazí, speňaženie) dopredu.
Mnoho expertu předpovídá v současné situaci zlatu zajímavou budoucnost , ale jiní ho zase zatracují. Jaký je tvuj názor na budoucí vývoj ceny zlata?
Zlato hrá niekoľko kľúčových úloh: v prvom rade je to bezriziková investícia centrálnych bánk a najnovšie aj komerčných bánk. Celkom nedávno sa zmenili pravidlá pre výpočet likvidity a solvencie bánk tak, že zlato sa stalo bezrizikovým aktívom číslo jeden aj pre komerčné a investičné banky. Druhá naj významnejšia funkcia je výroba šperkov. Aj keď sa dnes používajú rôzne ocele a ródiom pokryté striebro, zlato je stále jedinečné farbou a tým, že nespôsobuje alergiu a neoxiduje. Tieto dve funkcie spôsobujú, že zlato si uchováva svoju hodnotu, napriek snahám o manipuláciu ceny a negatívnej kampani v masmédiách. Centrálni bankári vedia svoje a rovnako bežný spotrebiteľ sa nedá nahovoriť na oceľové šperky. Pozrime sa teraz s odstupom na tieto dve funkcie. Centrálni bankári ešte donedávna považovali za bezrizikovú investíciu štátne cenné papiere americkej centrálnej banky — FED. Ale Spojené štáty majú niekoľko fundamentálnych problémov — zadĺženie vlády, zadĺženie obyvateľov a zadĺženie firiem. Aj keď masmédiá o tom mlčia, po krátkom hľadaní na internete nájdeme šokujúce čísla. Súkromný dlh je okolo 200% HDP, čo je niekoľkonásobne viac ako napríklad v EÚ. Vládne dlhy sú rovnaké v EÚ a USA a dá sa očakávať, že vlády vyspelých krajín budú ťať do živého a znižovať dlh úspornými opatreniami, ktoré budú bolieť. Znižovanie penzií či platenie za zdravotné zabezpečenie spôsobia vlnu nepokojov, ale rovnako v EÚ ako v USA. No a potom sú tu firemné dlhy. Tie rastú od dvadsiatych rokov neustále. A rovnako v EÚ aj v USA ďaleko prekračujú možnosti splatenia. Čiže keď sa vrátim k bezrizikovosti štátnych cenných papierov, svet pochopil, že bezrizikové nie sú. A ako vnímajú zlato spotrebitelia? Pripomeňme si, že o dopyte šperkového zlata rozhoduje Čína a India. Tieto dve krajiny spotrebujú jednu tretinu ročného predaja zlata vo svete a väčšina z neho ide na šperky a drobnú tezauráciu — sú uchovávané ako ochrana pred infláciou. Obyvatelia oboch krajín vedia o inflácii svoje a v tomto smere svojim vládam neveria. Dopyt po zlate je v oboch krajinách stály a s ekonomickými problémami, ktorým čelia Číňania a Indovia asi aj bude jemne silnieť. Na strane ponuky vidíme problém rastúcich nákladov a znižujúcej sa ziskovosti ťažiarov. Nedávna fúzia svetovej jedničky a dvojky, Newmontu a Barricku, ukazuje na posledné štádium pred rastom cien — konsolidáciu trhu. Osem z ďalších desiatich najväčších ťažiarov ťažia len zlomok z toho, čo ťažili Newmont a Barrick. Dá sa očakávať, že po megafúzii začne cena zlata rásť. U oboch ťažiarov vidíme klesajúcu ťažbu pri konštantných nákladoch (tzv. AISC) a u oboch vidíme hanebne nízke dividendy 0,5% a 1,7%. A to všetko pri rekordne nízkych úrokoch okolo 0% a extrémnom zadĺžení presahujúcom ročný obrat. Zvýšenie úrokov alebo zvýšenie ceny ropy by oboch ťažiarov poslalo do mínusu. Takže na ponukovej strane je predpoklad rastu a na dopytovej tiež. A ak bude inflácia, tak o tú infláciu naviac.
Někteří investiční experti doporučují investovat do akcií zpracovatelských a těžebních společností produkujících zlato, jsi stejného názoru?
Úplne inú radu by som dal niekomu, kto žije v USA a inú niekomu, kto žije na Slovensku. Väčšina ťažiarov je kótovaná v USA a tak sa dá očakávať, že akcie porastú a možno aj rýchlejšie ako cena zlata. Možno. Nikto nedokáže odhadnúť, ako sa budú vyvíjať marže ťažiarov zlata. Zlato môže kľudne rásť a marže klesať. Kľudne. Ale dlhodobo je šanca, že jedného dňa sa oplatí čakať. Ale ak bývate na Slovensku, čelíte riziku výmenného kurzu. A vie niekto ako sa bude kurz euro dolár vyvíjať päť alebo desať rokov odo dnes? Ja nie. Veď sa len pozrime, ako sa vyvíjal za posledných desať rokov. 15. septembra 2000 0,85 a 27.júna 2008 1,57. Rozdiel 84% alebo 54% podľa toho ako to rátame. Osobne by som na tento hazard nemal nervy. No a potom je rozdiel mať zlato v trezore a mať akcie v nejakom registri v USA. Keby sa niečo stalo, kto bude naháňať právnikov v USA?
Celý rozhovor si môžete stiahnuť tu: máj 2019


